SKINLESS na deathmetalovej scéne určite nepatria medzi neznáme mená a upozornili na seba už debutovým CD z roku 1998. Zo súčasného pohľadu má „Progression Towards Evil“ tak trochu „vintage“ a „šavle-meče“ zvuk, album s ikonickým obalom, na ktorom sú desperádi obesení kdesi na Divokom západe, je ale stále dokumentom toho, ako rýchlo sa SKINLESS zaradili medzi piliere NYDM, hoci nie sú z City, naopak vznikli kdesi v Saratoga Springs a dnes ako svoj domov uvádzajú Albany alebo Glens Falls.
Už od začiatku sa vyznačovali štýlom, ktorý na jednej strane držal líniu newyorského BDM zvlášť z okruhu spolkov ako INTERNAL BLEEDING, PYREXIA alebo DEHUMANIZED, na druhej strane však zaujal svojskými riffmi Noaha Carpentera a nekompromisným surovým prejavom Sherwooda Webbera, ktorý sa popri vokáloch a textoch venoval aj skladaniu a autorsky si môže pripísať nejednu skladbu v diskografii. Na predposlednom albume z roku 2006 ho za mikrofónom vystriedal Jason Keyser (dnes ORIGIN), ale aktuálne je Sherwood späť a tak je reunion plný „klasických“ členov.
Prečo reunion? Nuž, okrem toho, že ide o nový album po deviatich rokoch, boli SKINLESS v rokoch 2011 – 2013 „mimo prevádzky“, aktivitu obnovili v auguste 2013 a zostavu navyše rozšírili o druhého gitaristu Dave Matthewsa (nemyslím si, že by mal niečo spoločné s americkým rockovým pojmom DAVE MATTHEWS BAND). V tejto zostave sa rozhodli stvoriť aj nový album, v poradí štvrtý pre Relapse Records, ktorí zrejme návrat svojej osvedčenej akvizície uvítali, predsa len, SKINLESS na scéne niečo znamenali.
Celkom sa zdá, že dôvera v „odkožencov“ sa vyplatila, novinka má síce len sedem skladieb, a to sa mi ešte zdá, že „Skinless“ je premenovaná vec tuším z predošlého albumu (upozorní na to napríklad part s čistým vokálom), ale nahrávalo sa čosi vyše roka po reunione, možno trochu štýlom „už nech máme album vonku“. Kvalita však neutrpela a pol hodiny je celkom férový rozsah pre takúto deathmetalovú drvičku. Proroci krvi, chorého humoru, mizantropie a vojny sa skrátka rozhodli vyjadriť stručne, rovno k veci, a funguje to.
SKINLESS nadväzujú tam, kde v roku 2006 na „Trample The Weak, Hurdle The Dead“ prestali, a pripravili ďalšiu porciu veľmi úderného, priamočiareho brutálneho death metalu so striedaním náklepov, úderných, drviacich stredných pasáží, „hojdavých“ riffov a úsekov naplnených HC zaváňajúcimi postupmi, typickým inventárom veľkej časti NYDM spolkov. Rezavé gitary okrem nasekaných tónov chrlia aj zaujímavé harmónie, občasné zľahka melodické vyhrávky, ale v prvom rade budujú energickú a agresívnu hudobnú stenu, nad ktorou hrmia Webberove variabilné vokály, od hlbokých, často odsekávaných growlov cez vyššie narevané polohy až k občasným fórom či osvieženiam v podobe zvládnutých pokusov o melodický spev – hlavne už spomínaná „Skinless“, ale sčasti aj úvodná „Serpenticide“.
Aj napriek týmto „neortodoxným“ momentom je však novinka SKINLESS v prvom rade hudobne kompaktná BDM záležitosť, ktorá zaujme takisto príjemne klasickým zvukom, v ktorom nezaniká ani kvalitná basová hra a dosť realisticky zosnímané bicie, čo v dnešnej dobe vždy poteší. Pekelný, apokalyptický a surový námet na obale hovorí dosť jasne o tom, že prežijú len nemilosrdní, a SKINLESS by si po návrate ešte tiež nejakú dobu požiť mohli.